Skočiť na obsah

 

 

? Oprávnené ekonomické činnosti

Pozorne si prekontrolujte, či Vaša podnikateľská činnosť patrí medzi oprávnené ekonomické činnosti. Ich zoznam nájdete v prílohe č.1 výzvy schémy de minimis.

 

? Platnosť certifikátov OP s čipom

Skontrolujte si pri podpisovaní platnosť certifikátov OP s čipom:

  • na obrazovke vpravo dole (vedľa dátumu a času) nájdeme ikonku “šípka” a klikneme na ňu
  • ukážu sa nám skryté ikony
  • pravým tlačidlom klikneme na oranžové koliesko a zvolíme 1.možnosť VYDAŤ CERTIFIKÁTY
  • zadáme požadovaný kód – BOK
  • ak sú certifikáty platné, systém vypíše oznámenie o ich platnosti
  • pre vydanie nových certifikátov kliknite ĎALEJ
  • ak niektorý z certifikátov stratil platnosť, začne sa sťahovať jeho aktualizácia. Trvá to cca 10 minút.
  • na konci celého procesu pridáme elektronický podpis.

 

? Splnomocnenie

V prípade, že firma má dvoch alebo viacerých štatutárov, prípadne konateľov a žiadosť podáva jeden z nich, je potrebné doložiť splnomocnenie overené notárom od druhého konateľa/štatutára. Jednoduchšou možnosťou je podpis oboch, v tom prípade splnomocnenie nie je potrebné.

 

Potrebné náležitosti plnej moci

Plnomocenstvo môže mať formu dohody o plnomocenstve. V najčastejších prípadoch však postačuje aj jeho jednostranné udelenie. Aby bolo plnomocenstvo platné musí obsahovať niekoľko povinných náležitostí:

1. identifikácia splnomocniteľa

Splnomocniteľom je osoba, ktorá niekomu dala plnú moc zastupovať ju. Ak je  splnomocniteľom fyzická osoba  musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe.

2.  identifikácia splnomocnenca

Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

3. úkony, na ktoré splnomocniteľ oprávnil splnomocnenca

V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa.

4. súhlas splnomocnenca

Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.

5. dátum vystavenia splnomocnenia

Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.

6. podpis splnomocniteľa a jeho overenie

Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala. Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

  • ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
  • ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

 

Splnomocnenie vo firme

Vo firme je dnes bežným javom, že konateľ či iná osoba prenesie na inú osobu, prípadne aj na viacero osôb, jednu či viac právomocí prostredníctvom splnomocnenia. Najčastejšie sa splnomocnenie vo firme používa v nasledujúcich prípadoch:

  • komunikácia so zdravotnými poisťovňami či Sociálnou poisťovňou,
  • komunikácia s finančnou správou,
  • komunikácia s úradmi,
  • komunikácia s bankou a poštou,
  • elektronická komunikácia,
  • pri prepise auta,
  • plná moc pre advokáta,
  • plná moc pre účtovníka.

 

Zánik plnej moci

Spôsoby zániku plnej moci upravuje Občiansky zákonník (§33b OZ). Jeho terminologický význam však v tomto smere nie je úplne presný, preto nemôžeme hovoriť o zániku splnomocnenia, ale skôr o strate právnych účinkov. Podľa neho splnomocnenie stráca právne účinky v nasledujúcich prípadoch:

  • vykonaním úkonu, na ktorý bolo plnomocenstvo obmedzené
  • ak plnomocenstvo splnomocniteľ odvolal
  • ak plnú moc odvolal splnomocnenec
  • smrťou jednej zo strán - splnomocnenca alebo splnomocniteľa
  • zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, pokiaľ práva a povinnosti neprešli na jej právneho nástupcu
  • uplynutím doby, na ktoré bolo splnomocnenie udelené
  • dohodou

V prípade, že odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony také účinky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Na toto ustanovenie sa však osoba odvolávať nemôže vtedy, ak o odvolaní plnej moci vedela alebo musela vedieť.

 

Ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je povinný urobiť všetko pre to, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takýto úkon má rovnaký právny účinok, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ to neodporuje tomu, na čo ho splnomocniteľ v plnej moci poveril.

Zverejnené so súhlasom www.podnikajte.sk