Skočiť na obsah

Rok na ministerstve dopravy a výstavby priniesol najväčšie opravy ciest I. triedy aj historickú obnovu vozňového parku

piatok 2. apríla 2021

Štátny tajomník Jaroslav Kmeť, ktorý sa na Ministerstve dopravy a výstavby SR venuje železničnej a cestnej doprave aj poštovým službám, nastúpil na rezort pred rokom, 2. apríla. Za rok ministerstvo predstavilo v týchto oblastiach mnohé míľniky  – historicky najväčšiu opravu ciest I. triedy, najrozsiahlejšiu obnovu vozňového parku aj veľkú reformu Slovenskej pošty. Rezort tiež vyčlenil najvyššiu čiastku na rozvoj cyklodopravy,  v pláne fondu obnovy pre ňu vybojoval až 100 miliónov eur. 

Hoci dianie na ministerstve dopravy, ako aj na iných rezortoch, ovplyvnila pandémia a jej negatívne dopady, podľa štátneho tajomníka Jaroslava Kmeťa sa však uplynulý rok rozhodne neniesol len v duchu koronavírusu. „Napriek úskaliam, ktoré pandémia priniesla a na ktoré sme museli promptne reagovať, rok na ministerstve dopravy sa niesol v tom duchu ako mal – v znamení občana. Tak, aby mal občan k dispozícii lepšiu, kvalitnejšiu  a bezpečnú cestnú a železničnú infraštruktúru či lepšie a dostupnejšie poštové služby. Hoci viaceré procesy sa ešte len rozbiehajú, už teraz môžu občania pociťovať mnohé pozitívne zmeny,“ uviedol Jaroslav Kmeť. 

Tento rok odštartovali dosiaľ najväčšie opravy ciest I. triedy, projekt bude prebiehať nasledujúce štyri roky na celom území Slovenska. Tento rok sú naplánované veľkoplošné opravy ciest za približne 50 miliónov eur, pričom najväčšie opravy prebehnú v Banskobystrickom kraji v rozsahu takmer 50 kilometrov ciest prvej triedy. „Cesty sú tepny, čo prinášajú do regiónov život v podobe investorov, pracovných príležitostí, ale aj rozvoj turizmu. Rýchlostné cesty staviame na Orave, pokročili sme aj pri Košiciach, pokračujeme v obchvate Prešova. Osobnou kapitolou je už neslávne známy tunel Višňové, symbol toho ako sa u nás stavať nemá. Pod ochranné krídla si ho zobral pán minister Andrej Doležal, ktorý sa rozhodol, že skoncujeme s touto nočnou morou a tunel jednoducho bude. V praxi to znamená, že ho chceme spustiť v roku 2023,“ povedal J. Kmeť.

Vítané zmeny by občania mali pocítiť aj v oblasti železničnej dopravy  – obnova vozňového parku Železničnej spoločnosti Slovensko tento rok vyvrcholí najväčšou modernizačnou akciou v dejinách. Na slovenské koľaje pribudnú elektrické jednotky v Žiline, dieselmotorové jednotky vo Zvolene, ozubnicové elektrické vozidlá v Tatrách aj osobné vozne na diaľkovú dopravu. Ak chceme na železnice prilákať viac cestujúcich, aby využívali túto ekologickú dopravu, ktorá navyše odbremeňuje naše už aj tak preplnené cesty, musíme im dať na to dôvod. Nové moderné vozne sú veľkým lákadlom, darmo však budeme mať pekné vlaky, keď na niektorých úsekoch pôjdu minimálnou rýchlosťou. Na železnici sa rokmi vytvoril investičný dlh, odložená údržba viac nepočká. Železnice sú našou prioritou, ale najskôr musíme investovať do ich modernizácie a opráv, aby boli dôvodom, prečo nechať auto doma a radšej ísť vlakom. Utópia to nie je, keď to funguje v okolitých krajinách, môže aj u nás,“ myslí si štátny tajomník. Slovensko v tomto roku čakajú aj významné investície do obnovy železničných tratí. Medzi top projekty železničnej infraštruktúry pre rok 2021 patrí napríklad dlho očakávaná rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy po hranicu s Českou republikou. Modernizácia zahŕňa dva traťové úseky a implementáciu európskeho systému riadenia jazdy vlakov.  Ministerstvo dopravy a výstavby pokračuje aj v začatej rekonštrukcii uzla Žilina, súčasťou tejto modernizácie je aj zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h.  V tomto roku rezort plánuje aj odovzdanie zmodernizovaného úseku Štrba - Štrbské Pleso, dokončenie tunela Milochov a spojazdnenie celého úseku trate Púchov - Považská Bystrica.  

Modernizácii železníc napomôže aj zoznam investičných priorít, ktorý ministerstvo nedávno predstavilo. „Železnice potrebujú fungovať efektívne, aby poskytovali kvalitnejšie služby a dobre hospodárili. K tomu výrazne dopomôže prioritizácia, na ktorej sme spolupracovali s Útvarom hodnoty za peniaze, tak aby sme spoločne vybrali projekty s čo najvyššou hodnotou za peniaze. Pri zostavovaní dokumentu sme aplikovali skúsenosti nadobudnuté pri tvorbe plánu cestnej infraštruktúry, na základe ktorého občania presne vedia kedy, kde a čo sa bude stavať. Sú informovaní o našich krokoch a vedia ich odkontrolovať. Prioritizáciu v cestnej i železničnej infraštruktúre považujem za maximálne transparentnú, posilňujúcu vzťah medzi  občanom a štátom,“ vyjadril sa J. Kmeť. Veľkou finančnou injekciou pre železnice budú prostriedky z fondu obnovy vo výške šesťsto miliónov. „Po schválení plánu môžeme začať s implementovaním investícií a keďže peniaze musíme podľa dohody s Európskou úniou čerpať za pomerne krátke obdobie, verím, že v priebehu pár rokov sa železnice významne zmodernizujú. Občania tak pocítia veľké zmeny v relatívne krátkom čase,“ uviedol J. Kmeť.

V pláne obnovy ministerstvo vyčlenilo aj významnú čiastku 100 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Cyklodoprava je šetrná k nášmu životnému prostrediu, je odpoveďou na každodenné zápchy v mestách a v neposlednom rade nám pomáha udržiavať našu kondíciu a celkové zdravie. Štát musí podať cyklodoprave a jej rozvoju pomocnú ruku, doteraz nebola táto pomoc dostatočná a chýbala dlhodobá stratégia. Na ministerstve sme bojovali za to, aby v pláne fondu obnovy boli na cyklistiku vyčlenené potrebné financie. Chcel by som vyzvať samosprávy, aby už teraz pripravovali kvalitné cykloprojekty, ktoré budú financované práve z týchto zdrojov. Ide o skutočne  jedinečnú príležitosť,“ apeluje štátny tajomník na mestá a obce.

Ministerstvo dopravy a výstavby tento rok spustilo aj veľkú transformáciu Slovenskej pošty, ktorej cieľom sú kvalitnejšie a modernejšie služby pre občanov. Reštrukturalizácia Slovenskej pošty bude prebiehať vo viacerých etapách a odhadujeme, že už počiatočná fáza prinesie tento rok stabilizáciu hospodárskeho výsledku. Proces bude ukončený v roku 2023 a verím, že jej výsledkom bude ekonomicky stabilná a efektívna spoločnosť, ktorá bude schopná konkurovať súkromným firmám, a tiež bude zodpovedať výzvam digitálnej doby,“ uzavrel Jaroslav Kmeť.