V jarnom období najmä vo veľkonočnom týždni sa na Slovensku i v prvej polovici 20. storočia udržali zvyky predkresťanského pôvodu. Obzvlášť bohatá na jarné zvykoslovné prejavy bola najmä Kvetná nedeľa - nedeľa týždeň pred Veľkou nocou. Viazali sa k nej najzávažnejšie zvyky jarného zvykoslovia - symbolické donášanie leta a vynášanie zimy. Ozdobené zelené ratolesti pomenované "lesola", "leto" alebo "májik" symbolizujú nový rozkvet prírody na jar. V minulosti na západnom Slovensku na Kvetnú nedeľu nosili takéto vetvičky skupiny dievčat, niekde i deti, v sprievode po dedine so spevom a vinšovaním. Zvyk bol pokračovaním jarného zvykoslovného cyklu.
Na známke je dievča vo vajnorskom kroji v ruke s lesolou - zelenou ratolesťou ozdobenou kraslicami a farebnými stuhami. Ozdobená bývala i papierovými a slamenými retiazkami. Súčasťou výzdoby bývali i dekoratívne figúrky vtáčikov (kršák). Boli vytvorené z papiera a prázdnej škrupiny vajíčka ozdobenej podobne ako kraslice farebnými papierikmi a bavlnkami.
V súčasnosti už nie je tento zvyk spontánne zachovávaný, tradíciu ojedinelo udržiavajú umelecké súbory a folklórne skupiny, ktoré čerpajú z bohatstva ľudových piesní viažucich sa k tomuto zvyku.
Platnosť známky skončila 31. 12. 2008.

(z rôznych prameňov AP)