Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) - vedec, diplomat, vojak a politik. Roku 1904 absolvoval štúdium filozofie a astronómie na Karlovej univerzite v Prahe, počas štúdia aktívny v slovenskom spolku Detvan. Po skončení štúdia odišiel do Paríža, kde pracoval v hvezdárni Meudon, neskôr v spoločnosti montblanských hvezdární. Absolvoval viacero významných astronomických pozorovaní na rôznych kontinentoch, autor niekoľkých vedeckých prác z oblasti astronómie. Počas výskumných ciest plnil aj diplomatické úlohy z poverenia francúzskej vlády. Roku 1912 získal francúzske občianstvo. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády a ako vojenský pilot sa zúčastnil bojov vo Francúzsku a na Balkáne. Vo francúzskej armáde sa zaslúžil o zavedenie pravidelnej meteorologickej služby. Hodnostne rýchlo postupoval až po hodnosť brigádneho generála z titulu poslania. Roku 1915 spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom založil v Paríži Národnú radu česko-slovenskú, ktorá si vytýčila za úlohu oslobodiť Slovákov a Čechov z pozície utláčaných národov Rakúsko-Uhorska. Ako vojak a diplomat sa pričinil najmä o politické uznanie Rady a vytvorenie jej ozbrojených síl - légií - vo Francúzsku, Taliansku a Rusku, ktor bojovali na strane Dohody a ktoré svojou bojovou hodnotou výraznou mierou prispeli k uznaniu česko-slovenského odboja dohodovými štátmi. Po vytvorení ČSR roku 1918 bol menovaný do funkcie ministra vojny, hoci zároveň bola zriadená aj funkcia ministra národnej obrany. Pri návrate domov za dodnes neobjasnených okolností zahynul pri leteckom nešťastí neďaleko Bratislavy. V slovenskej spoločnosti sa jeho osoba stala symbolom zápasu za národnú rovnoprávnosť a nezávislosť, slobodu a demokraciu.
Platnosť známky skončila 31. 12. 2008.

PhDr. Anton Hrnko, CSc.