späť 1999/175 ďalej
Krásy našej vlasti
Kroje - Ženský čepiec z Maduníc
Katalógové číslo:  175
Autor výtvarného návrhu známky:  Kamila Štanclová
Rytina známky:  František Horniak
Deň vydania:  12. 3. 1999
Tlačiareň:  Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače:  oceľotlač z plochých platní v kombinácii s ofsetom
Náklad známok:  494 000 ks
Autor motívu na FDC:  Kamila Štanclová s použitím fotografie Karola Plicku
Rytec FDC:  František Horniak
Návrh na pečiatku:  Kamila Štanclová podľa výšivky kroja z Maduníc
Tlačiareň FDC:  Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače FDC:  oceľotlač z plochých platní
Náklad FDC:  l0 000 ks

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR vydalo dňa 12. 3 1999 tri príležitostné poštové známky série "Kroje" z emisného radu "Krásy našej vlasti":

  • Ženský čepiec z Čajkova - 4 Sk
  • Ženský čepiec z Heľpy -15 Sk
  • Ženský čepiec z Maduníc -18 Sk

Viacfarebné známky s rozmermi obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou oceľotlače z plochých platní v kombinácií s ofsetom na tlačových listoch po 10 známkach. Výtvarné návrhy emisie vytvorila akad. maliarka Kamila Štanclová s použitím fotografií Karola Plicku. Rytiny známok vytvorili akad. maliar Rudolf Cigánik (4 Sk,15 Sk) a František Horniak (18 Sk).
Súčasne bola vydané 3 obálky prvého dňa vydania vrátane príležitostných pečiatok:

  • pre známku 4 Sk - Paličkovanie čipiek (Liptovské Sliače), farba tmavomodrá, rytec Rudolf Cigánik, domicil Čajkov,
  • pre známku 15 Sk - Gajdoš s chlapcom (Heľpa), farba hnedá, rytec Rudolf Cigánik, domicil Heľpa,
  • pre známku 18 Sk - Zábavy chlapcov pri pasení (Horehronie), farba tmavohnedá, rytec František Horniak, domicil Madunice.

Návrhy emisie boli vytvorené na základe podkladov z archív Etnografického múzea SNM v Martine.

Známka platila v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12. 3. 1999 do 31. 12. 2008.

Čepiec patrí medzi najarchaickejšie súčasti ženského ľudového odevu. Nosili ho vydaté ženy ako označenie svojho stavu. Na hlavu ho dostávala žena počas svadobného obradu a nosila ho do konca svojho života. Rôznosť jeho tvarov podmieňoval tvar tradičného účesu. Veľký dôraz kládli na výzdobu predovšetkým sviatočného čepca. V minulosti si obyvateľky Maduníc svoje tylové a batistové čepce, ktoré nosili na sviatok, vyšívali najmä bielou niťou. Jednotlivé rastlinné motívy zoraďovali do pásu na čelenke - prednej časti čepca. Zadnú časť - dienko - zdobili rovnakým motívom ornamentu sústredeného do plošnej kompozície. Náročná výšivka bola realizovaná zručnou vyšívačkou. Okraj čepca okolo tváre lemuje naškrobená biela tenučká paličkovaná čipka. V Maduniciach a okolí čepiec zdôrazňuje prirodzenú zaoblenú siluetu hlavy, tvárovú časť zdôrazňuje mierne zvlnená čipka na okraji čepca.

PhDr. Alžbeta Gazdíková


FDC
Obsah 1993-2000
Rok 1999
Copyright ©2000 askom