Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 28. 1. 1999 príležitostnú poštovú známkú z emisného radu Osobnosti - P. O. Hviezdoslav v nominálnej hodnote 11 Sk.

Na známke je vyobrazený portrét osobnosti a motívy dokresľujúce jej pôsobenie. Autorom výtvarných návrhov emisie (známky, motívu na FDC i pečiatky) je akad. maliar Jozef Baláž. Rytinu známky na základe líniovej rozkresby akad. maliara Martina Činovského vytvoril František Horniak.

Viacfarebnú známku s rozmermi obrazovej časti 30 x 23 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známok. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania v  sivozelenohnedej farbe s domicilom Dolný Kubín.

Rytinu motívu na FDC na základe výtvarného návrhu akad. maliara Jozefa Baláža a líniovej rozkresby akad. maliara Martina Činovského vytvoril František Horniak. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní jednofarebne.
Známka platila v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 28. 1. 1999 do 31. 12. 2008.

Hviezdoslav, občianskym menom Pavol Országh (1849-1921) - básnik, dramatik, prekladateľ - povolaním advokát.

Už počas gymnaziálneho štúdia (Miškovec, Kežmarok) začal písať poéziu, najprv v maďarčine. Rozhodnutie tvoriť po slovensky súviselo s prebudenou národnou hrdosťou, ale rané básne autora príklonom k poetike literárneho realizmu narazili na odpor staršej generácie. Medzi najznámejšie zrelé lyrické cykly patria Letorosty I, II, III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, no najmä protivojnové Krvavé sonety. Intímne ukotvenie textov, ich reflexia, u Hviezdoslava smeruje k ľudským univerzáliám. Epické skladby sú tematicky späté s rodnou Oravou (Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský) a s biblickými námetmi, cez ktoré sa básnik alegoricky vyjadroval k postaveniu slovenského národa. Biblia inšpirovala aj veršovanú drámu Herodes a Herodias - neodmysliteľnú súčasť nášho klasického divadelného repertoáru. Hviezdoslav bol tiež všestranným prekladateľom. Usiloval sa aj takto kultivovať a obohacovať slovenčinu, rozvíjať jej schopnosti ako prostriedku básnického sebavyjadrenia.

PhDr. Jelena Paštéková, CSc.