Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 21. 9. 1999 príležitostnú poštovú známku "Vodnostĺpcový stroj J.K.Hella" z emisného radu Technické pamiatky s nominálnou hodnotou 7,-Sk. Na známke je zobrazená časť vodnosĺpcového stroja a text "Vodnosĺpcový stroj J.K.Hella, Banská Štiavnica (1749-1768)".

Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Igor Benca. Rytiny vytvoril František Horniak.

Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 33 x 33 mm. Vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 35 známkach.

Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Banská Štiavnica. Na FDC portrét J.K.Hella a Svätotrojičná dedičná štôlňa. Autor výtvarného je akad. maliar Igor Benca. Rytinu FDC vytvoril František Horniak. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní jednofarebne.

Známka platila v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 21.9. 1999 do 31. 12. 2008. Vodnostĺpcový, vodočerpací stroj na čerpanie banských vôd Jozefa Karola Hella (1713 - 1789), hlavného banského strojmajstra v banskoštiavnickom rudnom revíri, významnou mierou prispel k tomu, že banskoštiavnický rudný revír sa stal v 2. polovici 18. storočia najvýznamnejším strediskom ťažby striebra, vedy, techniky a školstva v Európe. Prvý vodnostĺpcový vodočerpací stroj J.K.Hella bol postavený v roku 1749 na šachte Leopold, čerpal vodu najprv z 212 m hĺbky, neskôr až z 275 m. Stroj pracoval na princípe asi 90 m vysokého vodného stĺpca. V období 1749 - 1768 postavil J. K. Hell najmenej 8 takýchto strojov, ktoré nielenže sa významnou mierou pričinili o "zlatý vek" baníctva v banskoštiavnickom rudnom revíri, ale patrili v 2. pol. 18. stor. k vrcholnej banskej vodočerpacej technike na svete.

PhDr. RNDr. Ján Novák CSc.
riaditeľ Slovenského banského múzea