Cena ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR za rok 1999
( Najlepšia rytina )

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 5. 10. 1999 v  sérii Umenie, príležitostnú poštovú známku "Dominik Skutecký: Štúdia stojaceho vykúvača" s  nominálnou hodnotou 14  Sk. Na známke pod vyobrazením diela sú texty "Štúdia stojaceho vykúvača, Slovenská národná galéria, Dominik Skutecký (1849-1921)". Autorom grafickej úpravy emisie je Martin Činovský, rytinu známky a FDC vytvoril Rudolf Cigánik .

Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 40 x 50 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou 5-farebnej oceľotlače z plochých platní na tlačových listoch so 4 ks známok a nepotlačeným kupónom.

Súčasne sa vydáva obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Banská Bystrica. Na FDC je jednofarebná reprodukcia autoportrétu. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní v šedočiernej farbe. Návrh na pečiatku s použitím autorovej značky (Ars et Amor) vytvoril Martin Činovský.

Známka platila v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 5. 10. 1999 do 31. 12. 2008.

Dominik Skutecký sa narodil v roku 1849 v Gajaroch. V roku 1859 sa rodina presťahovala do Viedne. Študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni (1866), následne získal štipendium v Taliansku na Akadémii v  Benátkach. V nasledujúcich rokoch striedavo pôsobil v Mníchove, vo Viedni a v Brne. V roku 1889 sa usadil v Banskej Bystrici, kde zomrel v roku 1921.
Maliarska tvorba Dominika Skuteckého bola príkladom realistickej tematickej žánrovej maľby. Patril k všestranne nadaným umelcom, ktorého tvorba obsiahla figurálne kompozície, žáner, portrétnu tvorbu a napokon aj krajinomaľbu. K žánrovej maľbe ho usmernil najmä pobyt v Taliansku. V tejto oblasti dosiahol aj veľké spoločenské úspechy. Po návrate na Slovensko nastal v jeho tvorbe obrat. Orientoval sa na život a prácu bežného človeka, stal sa maliarom hutníkov a kotliarov zo stredoslovenských hámrov. Touto tvorbou aj kvalitatívne zavŕšil svoje dielo.

PhDr. Eva Trojanová