Príprava tunela Karpaty už prebieha v teréne. Podrobný prieskum mapuje lokalitu budúceho úseku

Podrobný prieskum potrvá tri roky, približne po roku sa začne aj monitoring vôd.

Prípravné práce na severnom obchvate Bratislavy napredujú. Aktuálne prebieha podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum v lokalite budúceho tunela Karpaty. Desiatky vrtov podrobne zmapujú nielen geologické pomery, ale aj vodný režim. Výsledky pomôžu pri projektovaní aj pri ochrane životného prostredia počas výstavby aj užívania tunela. 

„Vďaka podrobnému prieskumu bude stavba pripravovaná na veľmi exaktných základoch a vďaka následnému monitoringu zostane pod veľmi prísnym drobnohľadom. S istotu možno prehlásiť, že žiaden už vybudovaný tunel na Slovensku sa nepripravoval za takých prísnych opatrení, pri takom detailnom a dlhodobom mapovaní geologických a hydrogeologických pomerov,“ podotkol Jozef Ráž, minister dopravy. Obdobné prísne opatrenia sa v rámci prípravy navrhli napríklad aj pri tuneloch Korbeľka či Havran.

Podľa jeho slov bude prebiehať podrobný prieskum tri roky, približne po roku začne aj monitoring vôd, ktorý je požadovaný v záverečnom stanovisku EIA. Následne bude prebiehať niekoľko rokov udržiavací monitoring až do obdobia výstavby, kedy začne prebiehať monitoring zložiek životného prostredia. Celkovo bude lokalita pod dohľadom geológov a hydrogeológov približne po dobu 15 rokov. 

„Súbežne s podrobným prieskumom prebiehajú aj ďalšie prípravné kroky. Nedávno bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie,“ podotkol Tomáš Mateička, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prípravy Národnej diaľničnej spoločnosti.

Severný obchvat Bratislavy je aktuálne najvýznamnejšou pripravovanou cestnou investíciou v hlavnom meste. Ide však o investíciu so stredoeurópskym presahom. Na intenzitách dopravy v Bratislave sa nemalou mierou podieľa aj nákladný tranzit medzi susednými krajinami. 

„Podľa našich odhadov zhruba polovica nákladných vozidiel, ktoré prechádzajú cez most Lanfranconi, predstavuje nákladný tranzit medzi Českou republikou a Maďarskom,“ doplnil Filip Macháček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti. 

Po dokončení severného obchvatu Bratislavy a po prijatí následných opatrení bude možné až 70 % súčasného nákladného tranzitu presmerovať cez tunel Karpaty. Práve týmto krokom sa významne zníži miera hluku, prašnosti a znečistenie ovzdušia v hlavnom meste.

Plánovaný úsek D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica bude mať dĺžku 12,4 kilometra. Takmer 95 % úseku bude tvoriť tunel Karpaty s dĺžkou 11,8 kilometra. Po dobudovaní tak bude suverénne najdlhším tunelom na Slovensku. Okrem tunela sa na úseku ráta s výstavbou jedného mosta a mimoúrovňovej križovatky.