Fámy a fakty o zákone o strategických investíciách

Vo verejnom priestore zaznieva množstvo poloprávd a dohadov o novom zákone o strategických investíciách. Na ministerstve dopravy sme preto spísali fámy a fakty.

Fáma: Zákon dáva vláde divokú kartu. Strategickou investíciou by sa mohlo stať čokoľvek od spaľovní odpadu až po hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu.

Fakt: Existujú prísne kritériá na to, čo môže byť strategickou investíciou.  

Môžu to byť projekty dopravnej infraštruktúry, strategické nemocnice, energetická infraštruktúra, stavby na ochranu životného prostredia, stavby verejných služieb, stavby obrany a bezpečnosti, ktoré okrem iného prispejú k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd.

• Vykonávací predpis k zákonu stanoví presné kritéria, ktoré bude potrebné naplniť pri žiadosti o strategickú investíciu napr.:
  • pozitívny vplyv na klimatické zmeny v zmysle pravidiel DNSH (Do Not Significant Harm - zásada nespôsobovať významné škody) Európskej komisie
  •  ďalšie kritériá vyplývajúce z podmienok Zelenej dohody  (Green Deal)
  •  spracovanie štúdie realizovateľnosti podľa metodiky vypracovanej v spolupráci MF SR (ÚHP) a JASPERS

Ide o významné strategické projekty štátu a samospráv, nie súkromných subjektov, ktoré budú musieť prejsť riadnym procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Všetky doterajšie práva verejnosti zostanú zachované podľa zákona o EIA. Nový zákon tieto procesy nijako neovplyvňuje, iba skracuje lehoty pre úrady na vydávanie stanovísk.

V oblasti ochrany životného prostredia môže pomôcť pri odstraňovaní ťažko odstrániteľných skládok či trvalých environmentálnych záťaží, ako napr. toxická skládka vo Vrakuni, ktorá ohrozuje zdroj pitnej vody, gudronove jamy, resp. PCB škodlivé látky v Strážskom (CHEMKO), ktoré sa nedarilo odstrániť desiatky odstrániť.

Fáma: Zákon umožní označiť vodné dielo Slatinka za strategickú investíciu.

Fakt: Zákon automaticky neumožní označiť akékoľvek projekty mimo dopravných TEN-T koridorov za strategické investície, musia spĺňať prísne kritériá podľa Vykonávacieho predpisu.

Tento projekt zatiaľ podľa známych informácií nemá ukončený proces EIA.

Fáma: Návrh zákona je protiústavný.

Fakt 1:

Pri príprave zákona sme postupovali veľmi citlivo, aby sme neporušili predovšetkým čl. 20 ods. 4 Ústavy SR podľa ktorého „Vyvlastnenie ako aj obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“.

Preto je rozsah vstupu na cudzie nehnuteľnosti za primeranú náhradu obmedzený na nevyhnutný rozsah a chráni vlastníkov nehnuteľností. Po skončení prípravných prác musí byť nehnuteľnosť v pôvodnom stave.

Inšpirovali sme sa zákonmi z Česka a Poľska, nevymysleli sme nič, čo by už nefungovalo u našich susedov a podľa rýchlosti ich výstavby im to výrazne pomohlo. Konkrétne, možnosť vstupu na cudzie nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníkov je obsiahnutá aj v českom zákone č. 416/2009 o urýchlení výstavby strategicky významnej infraštruktúry a v poľskom zákone z 10. apríla 2003 o osobitných pravidlách prípravy a realizácie investícií v oblasti verejných komunikácií.

Fakt 2:

• Už vláda Eduarda Hegera prijala podobné ustanovenie o práve investora na vstup na cudzie nehnuteľnosti v zákone o významných investíciách (§ 12 zákona č. 371/2021 Z.z.) v gescii MH SR, podpísaný prezidentkou. My sme tento paragraf prevzali a mierne ho upravili.

Fáma: Vláda môže okamžite vstupovať na cudzie pozemky a vyvlastňovať a budú porušené ústavné práva.

Fakt: Vyvlastnenie nastupuje až v poslednom rade, pokiaľ nedôjde k dohode s vlastníkom pozemku.

Štát má záujem v prvom rade sa vždy dohodnúť s vlastníkom na kúpnej cene, keďže vyvlastnenie znamená ďalšie finančné náklady a trvá o niečo dlhšie. Vyvlastňovanie je štandardný inštitút, ktorý spomína aj Ústava SR. Znenie zákona garantuje, že sa nebudú porušovať ústavné práva občanov.

1.  Vyvlastnenie prebehne až potom, čo nedôjde k dohode s majiteľom pozemku alebo nehnuteľnosti. V prípade špekulantov, ktorí sa tvárili, že im ponuka na kúpu pozemku nebola doručená, sa bude aplikovať tzv. fikcia doručenia, čo znamená, že špekulant sa nemôže donekonečna tváriť, že ponuku štátu neprebral. Zároveň špekulant nemôže žiadať niekoľkonásobne vyššiu cenu, ako ponúka štát/oceňuje súdny znalec (zväčša dvoj-trojnásobok trhovej ceny).
2.  Štát získava predkupné právo v okamihu vyhlásenia investície za strategickú, a tým sa zabraňuje špekulantom s pozemkami neprimerane kupčiť so strategickou investíciou a predávať ju tretím osobám. Vyvlastňovaný sa v každom prípade môže obrátiť na súd, ktorý rozhodne o konečnej cene pozemku a v prípade zisteného rozdielu ho bude musieť štát doplatiť.
3.  Vláda nemôže vstúpiť okamžite na cudzie pozemky. Vstúpiť môže až v rámci prípravných prác po procese EIA, a to iba na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných úkonov súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä pre hydrogeologický prieskum, archeologický prieskum, geodetické zameranie, pyrotechnický prieskum, radónový prieskum alebo iný prieskum súvisiaci s prípravou strategickej investície (ďalej len „prípravné práce“).

Zákonom sa snažíme predchádzať opakujúcim sa situáciám z minulosti, keď niektorí vlastníci ponúkli odpredaj svojho majetku za trojnásobok trhovej ceny a bránili výstavbe dôležitých priemyselných parkov.

Aj v prípade týchto ustanovení zákona sme sa inšpirovali v krajinách EÚ, ako napr. Česko, Poľsko, Dánsko,  Maďarsko, Taliansko, ktoré takto stavajú strategickú infraštruktúru. Príkladom je tragédia v Janove, kde spadol Morandiho most a od nešťastia po kolaudáciu nového mosta ubehli len dva roky. V Českej republike platí zákon o urýchlení výstavby dopravní, vodní a energetické infrastruktury a infrastruktury elektronických komunikací (liniový zákon), ktorý rovnako neumožňuje odvolanie voči rozhodnutiu o vyvlastnení, súd ho môže iba preskúmať kvôli cene.

Fáma: Na základe pripravovaného zákona môže vláda robiť projekty aj v rozpore s územnými plánmi bez ohľadu na životné či kultúrne prostredie.

Fakt: Je pravdou, že s ustanovením, ktoré umožní stavať aj napriek územnému plánu, nesúhlasí ZMOS a táto debata je stále na stole. Budeme sa snažiť nájsť konsenzus so samosprávami.

Náš návrh vychádzal z predchádzajúcich zlých skúseností, napr.:

• Projektovanie modernizácie trate Devínska Nová Ves – Kúty sa muselo pozastaviť, lebo obec Plavecký Štvrtok zmenila a doplnila svoj územný plán až po vydaní záverečného stanoviska EIA.
• V tomto prípade ide o železničný TEN-T Core koridor, ktorý má byť vybudovaný do roku 2030.

Fáma: V prípade strategickej investície sa nebude musieť prihliadať na posudky Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý hodnotí efektívnosť vynaloženia verejných zdrojov.

Fakt: Vykonávací predpis k zákonu určí kritériá štúdie realizovateľnosti, ktorými sú napríklad analýza dopytu, analýza nákladov a výnosov, analýza rizík, analýza variantov a iné, ktoré budú následne posudzovať interné analytické jednotky, ktoré sú na každom ministerstve.

Útvar hodnoty za peniaze už posúdil väčšinu štúdií realizovateľnosti na dopravné TEN-T koridory.

Účelom tohto zákona je, aby sme sa konečne pohli od štúdií k projektovaniu a výstavbe. Rezort dopravy bude aj naďalej pripravovať svoje projekty na základe tvrdých dát, ktoré bude pripomienkovať interná analytická jednotka, v spolupráci s poradným orgánom Európskej komisie JASPERS, pričom ich budeme konzultovať  aj s expertmi MF SR/ÚHP.

Vláda môže v zmysle zákona udeliť na základe zdôvodnenia výnimku, aby štúdia realizovateľnosti strategickej investície nepodliehala hodnoteniu ÚHP, to však neznamená, že štúdia sa nemusí vypracovať a posúdiť inými zložkami, teda bude sa vypracovávať na základe kritérií, ktoré určí vykonávací predpis k zákonu a budú ju posudzovať kompetentné a odborne príslušné analytické jednotky, ktoré sú na každom ministerstve a ďalších ústredných orgánoch štátnej správy.