Vývoj v oblasti riešenia problematiky výskytu sopečného popola a jeho vplyvu na leteckú dopravu
Rok po výbuchu sopky Eyjafjallajökull a na základe návrhov Komisie prijala na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni široká škála následných opatrení, aby sa zlepšila pripravenosť na krízové situácie v oblasti letectva, najmä v súvislosti s výskytom sopečného popola. Európska Komisia, Eurocontrol a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva sa 13. a 14. apríla 2011 zúčastnili na simulácii Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ďalej len „ICAO) s cieľom zistiť účinnosť zmien v pohotovostnom pláne a postupoch v prípade výskytu sopečného popola, ktoré boli pre Európu vypracované v rámci ICAO.
Podpredseda Európskej komisie Siim Kallas zodpovedný za oblasť dopravy uviedol: „Intenzívne úsilie počas uplynulých dvanástich mesiacov sa pokiaľ ide o zlepšenie krízového plánovania a systémov vyplatilo. Práca však pokračuje. Krízy spôsobené činnosťou sopiek a iné letecké krízy sú vo svojej povahe nepredvídateľné a každá z nich bude iná. Nulové riziko nedosiahneme nikdy, môžeme však vyvinúť maximálne úsilie na prípravu silných systémov na zvládanie katastrof. Došlo k významnému zlepšeniu medzinárodných usmernení týkajúcich sa sopečného popola, zaznamenal sa veľmi dôležitý pokrok v urýchlení rozvoja jednotného európskeho neba a intenzívne sa pracuje na tom, aby sa leteckým spoločnostiam poskytovali transparentné informácie týkajúce sa hraničných hodnôt popola. Cvičná simulácie kontaminácie sopečným popolom, ktoré sa uskutočnilo v mesiaci apríl 2011, poskytne lepšiu spätnú väzbu čo sa týka ďalšej práce. Na tomto základe a na základe podrobnej analýzy dosiahnutého pokroku, Európska komisia podá v júni 2011 ministrom dopravy správu a v prípade potreby odporučí prijatie ďalších opatrení.“
Po sopečnej kríze boli vykonané opatrenia na úrovni Európskej únie s cieľom zrevidovať existujúce medzinárodné postupy v prípade sopečnej činnosti. Existujúce usmernenia ICAO sa počas krízy preukázali ako nevhodné, pretože vychádzali z veľmi prísnych zásad prevencie.
V decembri 2010 dokončila organizácia ICAO revíziu pohotovostného plánu v prípade výskytu sopečného popola pre Európu, vrátane štandardov na varovanie lietadiel v čase výbuchu sopky a postupov, ktoré sa majú dodržiavať aj v prípadoch možného uzatvorenia vzdušného priestoru. V týchto štandardoch sa v súčasnosti rozlišuje medzi troma stupňami kontaminácie popolom určenými na operatívne využitie v Európe v prípade ďalších výbuchov. Cvičná simulácia výbuchu sopky sa uskutočnila v dňoch 13. a 14. apríla 2011 pod záštitou ICAO, s cieľom testovať a overiť účinnosť nového pohotovostného plánu. Zároveň organizácia ICAO v júni 2010 zriadila medzinárodnú pracovnú skupinu zaoberajúcu sa sopečným popolom, ktorá preskúmava všetky prvky súvisiace so štandardami v prípade výbuchu sopky, vrátane vybudovania globálneho rámca riadenia rizika a bezpečnosti, aby sa umožnilo bežné stanovenie bezpečných úrovní prevádzky vo vzdušnom priestore, ktorý je kontaminovaný sopečným popolom. Táto medzinárodná pracovná skupina pracuje aj na príprave štandardov pre manažment letovej prevádzky a postupy letecké úrady. Výsledky sa očakávajú v júni 2011.
Daná situácia odhalila potrebu oveľa lepšej koordinácie systému manažmentu letovej prevádzky v rámci Európy. Existujúce rozdelenie manažmentu letovej prevádzky v rámci jednotlivých členských štátoch Európskej únie zhoršilo a zosilnilo dôsledky sopečnej krízy. Práce v oblasti jednotného európskeho vzdušného priestoru sa za posledný rok posunuli výrazne dopredu. Medzi najdôležitejšie opatrenia uskutočnené v roku 2010 patria výkonnostné ciele, Funkčné bloky vzdušného („FAB“), spoločné štandardy pre bezpečnosť (safety) leteckej dopravy, určenie prevádzkovateľov siete v rámci jednotného európskeho vzdušného, vytvorenie krízovej jednotky EACCC, platforma pre letectvo, technológie SESAR.
Informácie potrebné na to, aby mohli príslušné orgány a letecké spoločnosti uskutočniť presné posúdenie rizika týkajúceho sa letov v podmienkach ovplyvnených sopečným popolom, neboli počas krízy v apríli 2010 k dispozícii. Na základe toho sa vykonalo množstvo sa uskutočnilo najmä v dvoch oblastiach:
- hraničné hodnoty popola:
EASA bola v máji 2010 poverená na základe záverov Rady pre dopravu stanoviť hraničné hodnoty sopečného popola. Veľkou výzvou je stanovenie jednotnej hraničnej hodnoty popola.
Je čoraz jasnejšie, že v skutočnosti môže byť každá kríza vyvolaná sopečným popolom rozdielna a charakter popola bude iný. Vytvorenie hraničnej hodnoty podľa „jedného riešenia pre všetkých“ nie je v krátkodobom horizonte uskutočniteľné. EASA bude naďalej pracovať na tomto probléme, ale určite nie je možné vyriešiť ho v krátkodobom horizonte. Je potrebné uviesť, že takáto hranica neexistuje nikde na svete – a to ani v oblastiach ako Amerika alebo juhovýchodná Ázia, v ktorých majú dlhodobejšie skúsenosti s touto problematikou. Nie je možné iba prispôsobiť na naše podmienky systém, ktorý by niekde inde vo svete existoval.
Táto otázka je však veľmi dôležitá. EASA sa v súčasnosti zaoberá týmto problémom a hľadá alternatívne riešenie. Nie je potrebný jednotný model pre všetky hraničné hodnoty, ale právne záväzné opatrenia, podľa ktorých sa od výrobcov motorov vyžaduje, aby poskytli podrobné informácie o riziku spojenom s vystavením sopečnému popolu a o úrovniach tolerancie jednotlivých motorov, ktoré vyrábajú.
- meteorologické modelovanie
Ďalšou oblasťou úsilia bolo dolaďovanie meteorologických výsledkov používaných v krízových situáciách. Jednoznačne je potrebná väčšia presnosť a zlepšené modelovanie. Zahŕňa to prácu na informačných zdrojoch, ktoré prispievajú do modelov, ako aj na samotných systémoch modelovania.
V súvislosti so zvýšením kvality vstupných údajov modelov sa na Islande zaviedli nové radarové systémy. Londýnske Poradné centrum pre sopečný popol VAAC je okrem toho s pomocou ich nového lietadla a prístrojov, ktoré umožňujú nové meracie možnosti počas letu, schopné zvýšiť kvalitu a množstvo vstupov z testovacích letov v sopečnom popole.
Pre letecké odvetvie to má zásadný význam získavanie presných, včasných a jednotných informácií o polohe, množstve, zložení, nadmorskej výške, predpokladanej trajektórii a presune sopečného popola. To na druhej strane umožňuje zlepšenie a presnosť operatívneho rozhodovania.
Eurocontrol vytvoril na európskej úrovni nový nástroj „Európsky interaktívny nástroj vizualizácie krízy pre Usporiadanie toku letovej prevádzky ATFCM“ (EVITA). Členské štáty Európskej únie aj naďalej rozhodujú o otvorení a zatvorení svojho vzdušného priestoru, avšak tento nástroj umožňuje oveľa účinnejšiu vizualizáciu týchto informácií v reálnom čase a pomôže leteckým spoločnostiam pri operatívnom rozhodovaní a umožní im vyššiu úroveň manažmentu letovej prevádzky v príslušnom vzdušnom priestore.
Jednotná koordinácia práv cestujúcich po sopečnej kríze
Jednou z kľúčových žiadostí zo strany ministrov dopráv členských štátov Európskej únie po sopečnej kríze bolo, aby Európska komisia zabezpečila jednotné uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich po kríze vyvolanej sopečným popolom. Bolo dôležité zabezpečiť, aby cestujúci v celej Európe mali prístup k svojim právam a aby sa priemysel mohol spoľahnúť na rovnaký výklad právnych predpisov v celej Európe.
Počas týždňov po sopečnej kríze koordinovala Európska komisia sieť príslušných orgánov členských štátov Európskej únie s cieľom dohodnúť sa na spoločnom výklade usmernení pre tieto orgány vykonávajúce dohľad pri riešení nárokov práv cestujúcich súvisiacich so sopečnou krízou ( po sopečnej kríza bolo prijatých približne 10 000 sťažností pri zrušení viac ako 100 000 letov, čo predstavuje viac ako 10 miliónov postihnutých ľudí).
Z hodnotenia Európskej komisie vyplýva, že veľká väčšina leteckých spoločností brala svoje povinnosti počas sopečnej krízy vážne. Žiadosti o úhradu za zrušený let sa riešili v primeranom čase a takisto aj mnohé pohľadávky na presmerovanie a krátkodobú starostlivosť. Väčšina nárokov, ktoré neboli vyriešené zo strany dopravcov, a teda museli byť predložené vnútroštátnym orgánom, sú problematickejšie, pretože sa týkajú cestujúcich uviaznutých (často v zahraničí) počas dlhšieho obdobia, a preto majú veľmi rozsiahle pohľadávky.
Komisia v priebehu tohto mesiaca (apríl 2011) uverejní dve oznámenia posudzujúce fungovanie nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave a nariadenia (ES) č. 1107/2006 týkajúceho sa ľudí so zníženou pohyblivosťou (ďalej len „nariadenie OZP“) a načrtne ďalšie kroky vpred. Oznámenia berú do úvahy predovšetkým skúsenosti získané počas sopečnej a snehovej krízy z roku 2010, pričom sa v nich zohľadňuje potreba posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a prehodnotiť niektoré ustanovenie nariadenia 261/2004.
Akčný plán európskej mobility
Po kríze vyvolanej sopečným popolom ministri dopravy na zasadnutí, ktoré sa konalo 4. mája 2010, výrazne podporili návrhy Európskej komisie zamerané na posilnenie práce na celoeurópskych plánoch mobility. Zo sopečnej, ako aj snehovej krízy z decembra 2010 jasne vyplýva, že ak je jeden druh dopravy výrazne zasiahnutý, iné druhy dopravy neboli schopné adekvátne zakročiť a zaplniť túto medzeru.